Pamäť by sme mohli definovať ako zariadenie, schopné udržať v sebe vložené údaje (dáta) po určitúdobu. Keďže ide o pamäť počítačovú, požadujeme od nej, aby každá pamäťová bunka bola schopná zapamätať si dva stavy – logickú 1 a logickú 0.
Rozdelenie pamätí podľa spôsobu používania:
vnútorné
vonkajšie, medzi ktoré radíme najmä diskové jednotky; sú to rôzne druhy pamätí, ktoré sa väčšinou nachádzajú mimo počítača; pri vonkajších pamätiach údaje sú uložené na nosičoch údajov – médiách.
Podľa materiálu, na ktorých sú dáta uložené rozlišujeme médiá:
papierové – používané v minulosti: dierne pásky a dierne štítky
magnetické – magnetické pásky a magnetické disky (pevný disk, diskety)
optické – CD-ROM
magneticko-optické – diskety
polovodičové
Každá pamäť je charakterizovaná dvoma veličinami:
veľkosťou pamäte – kapacita pamäte
rýchlosťou – čas, za ktorý sa vyhľadajú data v pamäti
Vnútorná pamäť počítača slúži na:
uchovanie údajov
uloženie a vykonávanie inštrukcií programov.
Je zostavená z integrovaných obvodov. Býva súčasťou základnej dosky, ale aj niektorých prídavných dosiek (napr. zobrazovacia karta) alebo periférnych zariadení (napr. tlačiareň).
Základné jednotky množstva informácií sú:
BIT – angl.
Binary digit – dvojková čislica – označuje sa ako malé písmeno b – je základnou jednotkou informácie – vie zachovať len dva stavy napr. 0 a 1, ÁNO a NIE, ZAPNUTÉ a VYPNUTÉ a pod.
BYTE – je množina 8-ich usporiadaných bitov – označuje sa ako veľké písmeno B – pomocou bajtu si možno zapamätať 28 teda 256 rôznych stavov – kódovanie je dvojkové, teda pomocou 0 a 1 – byte je teda: a) najmenšia adresovateľná časť pamäte počítača – rozsah pamäte na zapamätanie jedného znaku
Kapacita pamäte (rozsah pamäte) určuje maximálne množstvo informácií, ktoré je pamäť schopná v sebe naraz udržať. Udáva sa v týchto jednotkách: